Jdi na obsah Jdi na menu
 


20 hodín práce na notebooku s Li-Ion batériouVedcom zo Stanford University, zaoberajúcim sa materiálovými vedami a inžinierstvom, sa pod vedením asistenta Yi Cui podarilo vďaka použitiu nanovodičov vytvoriť Li-Ion batériu schopnú uložiť až 10-násobne viac elektrickej energie a






Na konci viacjadrovej ságy je Microsoft

21,12,2007 V nedávnom článku sme čitateľov informovali o tom, že programátori neboli na viacjadrovú revolúciu pripravení a že ani percento programátorov nie je schopné efektívne programovať paralelným spôsobom. Situácia sa ešte viac komplikuje tým, že ani zo škôl zameraných na programovanie nevychádzajú ľudia, ktorí by boli na novú situáciu v programovaní pripravení.

Podľa New York Times veľké softvérové firmy ešte stále nevedia, čo robiť s tým, že tu máme dvoj- a štvorjadrové procesory či zostavy, často s ešte vyšším počtom vlákien než jadier. Paralelný spôsob programovania vyžaduje rozloženie kódu do malých častí, ktoré môžu byť prepočítavané súčasne na viacerých jadrách. Hoci napríklad renderovacie a iné aplikácie vyžadujúce vysoký výkon počítača už vedia pracovať s viacerými jadrami, ich výkon sa teda škáluje so zvyšujúcim sa počtom jadier (napr. Maya, 3D Studio Max, VirtualDub atď.), bežné aplikácie zatiaľ viac vlákien nielenže „nevedia pochopiť“, ale ich ani nepotrebujú. Viacjadrové procesory sa však už nachádzajú prakticky všade: od telefónov (iPhone má údajne tri mikroprocesory) cez počítače a notebooky bežne predávané v súčasnosti po herné konzoly.

Začína sa však prebúdzať skutočný gigant: softvérová firma, ktorá má „mikro“ len v názve (Microsoft). Firma údajne najala najlepších softvérových inžinierov v tejto oblasti a snaží sa pomocou nich prepísať svoj softvér, aby bežal lepšie na viacjadrových zostavách. Celá snaha sa vraj začala ešte v dobe viacvláknového Pentia 4, keď začal v Microsofte pracovať jeden z troch hlavných technických vedúcich Craig Mundie. V súčasnosti sa proces zrýchlil, lebo firma najala množstvo expertov z oblasti superpočítačov a akademickej oblasti. Medzi nimi žiaria osobnosti superpočítačovej vedy ako Burton Smith, dizajnér superpočítačov, ktorého prvé myšlienky ohľadom vykonávania paralelných výpočtov sa dnes uplatňujú v praxi, alebo Dan Reed, iný expert na paralelné programovanie.

Ak sa im to podarí, výsledok by sme mohli vidieť údajne do troch rokov, zrejme už vo Windows 7 (to už znie tak trochu ako prvotné „predvychvaľovanie“ nového OS od Microsoftu, podobne ako to bolo pri Windows Vista). Firma vidí príchod mnohojadrových procesorov (8 a viac jadier) v tom čase ako kriticky dôležitú príležitosť posunúť sa ešte viac dopredu pred konkurenciou. Nový softvér by mohol priniesť až stonásobné zrýchlenie pri riešení určitých problémov. Víziou nových programov orientovaných na bežného a kancelárskeho používateľa by mohli byť zariadenia s komplexným vnímaním, schopné počúvať, vidieť, hovoriť a robiť zložité rozhodnutia. Znamenalo by to začiatok skutočnej umelej inteligencie (hoci v pôvodnom článku toto slovné spojenie nebolo ani spomenuté), počítače by sa premenili z nástrojov na spoločníkov, inteligentných osobných asistentov.





Konkurent pre Wikipediu – od Googlu


Wikipedia je voľne dostupná on-line encyklopédia. Prispievať článkami, prípadne ich editovať môže ktokoľvek. Vznikla v roku 2001 a v súčasnosti sa na nej nachádza približne 9,1 milióna článkov v 253 jazykoch. To sú úctyhodné údaje. Lenže nebola by to spoločnosť Google, keby neprijala takúto výzvu. Táto rýchlo sa rozvíjajúca spoločnosť totiž v poslednom čase preniká do sfér, ktorým sa doposiaľ nevenovala.

Google totiž vyvíja voľne dostupnú on-line encyklopédiu, kde bude môcť prispievať ktokoľvek. Povedomé? V porovnaní s Wikipediou však budú badateľné výrazné rozdiely.

Pri tvorbe článku si bude môcť používateľ – prispievateľ – nastaviť vzhľad stránky podľa svojho vkusu, kde bude môcť pridať aj svoju fotku. Takisto sa prispievateľ pod svoj článok podpíše, zatiaľ čo na stránkach najväčšej encyklopédie sú príspevky anonymné. V Googli si myslia, že tento údaj pomôže návštevníkom encyklopédie lepšie sa zorientovať. Články budú z rôznych oblastí, rovnako ako je to aj v prípade Wikipedie, no najväčší rozdiel je v tom, že tu sa bude môcť nachádzať viacero článkov na tú istú tému. Pravidlá Wikipedie totiž nepovoľujú články, ktoré sa už obsahovo na stránkach nachádzajú. Wikipedia umožňuje články iba editovať. To zasa nepovoľuje Google, ktorý ponecháva článok autora nezmenený. Zmenu musí povoliť autor. Prispievateľ sa takisto bude môcť rozhodnúť, či chce na svoju stránku umiestniť reklamu, čo by mu zaručilo aj určitý príjem peňazí. Wikipedia striktne odmieta akékoľvek reklamy.

Pretože sa o danej tematike môže nachádzať viac článkov, budú môcť používatelia jednotlivé články okomentovať a ohodnotiť. Pri vyhľadávaní sa tieto hodnotenia zobrazia. Vyhľadávanie teda bude podobné, aké je na stránkach YouTube, ktoré takisto patria Googlu. Môžete vyhľadávať napr. podľa autorov a výsledky hľadania sa budú dať rôznymi spôsobmi usporiadať.

Google ako hostiteľ poskytne kapacitu pre všetky články a dodá aj editovacie nástroje, potrebné na tvorbu článkov. Najväčšou prekážkou v tomto projekte sa zdajú potenciálne spamerské útoky.

Google Knol, ako sa tento projekt nazýva, sa momentálne nachádza v testovacej verzii, pričom sa na testovaní môžu zúčastniť len používatelia na základe pozvania. Ďalšou fázou by malo byť verejnosti prístupné testovanie. Názov Knol Google odvodil od slovíčka „knowledge“.

Ako by mohol vyzerať príspevok, to si môžete pozrieť tu.




Spam tvorí 95 % mailovej komunikácie

Podľa najnovšej štúdie spoločnosti Barracuda Networks má z 20 mailov len jediný legitímny obsah, zvyšných 19 tvorí spam.

Podiel spamu už každoročne prudko stúpa a zatiaľ sa tento problém nepodarilo nikomu vyriešiť, istý čas sa dokonca rozprávalo o spoplatnení mailu symbolickými sumami, to by však spôsobovalo množstvo problémov a hlavne by to bolo proti filozofii slobodného internetu.

Faktom zostáva, že v roku 2007 tvoril spam rekordných 95 % mailovej komunikácie. Na porovnanie, v roku 2006 to bolo 85 % a v roku 2001 len 5 %. Spameri stále zdokonaľujú svoje techniky a nevyžiadaná pošta je len ťažko odlíšiteľná od normálnej komunikácie, tento rok spameri najviac využívali maily s prílohami.

Väčšina používateľov však dostáva znesiteľné množstvo spamu, približne tretina ľudí dostáva maximálne 5 nevyžiadaných mailov denne, ďalšia tretina ľudí dostáva 10 spamových mailov denne a 13 % používateľov dostane viac ako neuveriteľných 50 nevyžiadaných správ denne.








Opera začína otvorenú vojnu proti Microsoftu

21.12.2007  


MP3.sk - Mobily u nás len so zabudovanou slovenčinou ihneď k odberu a so zľavou

gsm-shop.sk - Vyše 3500 výrobkov. Aj náhradné diely. Expresné doručenie 24 h.

na Vianoce Vám zo srdca želá Zuzana Martináková a Slobodné fórum.

Správa Vašich PC a firemného IT. Kvalita, rýchlosť, odbornosť, nízka cena

Ušetríme Vašej firme až 30% z ceny! Zadajte si dopyt. Rýchlo, bezplatne.

Nová verzia Opery je dostupná len v Číne a spoločnosť za týmto prehliadačom ňou ďalej rozširuje svoj vplyv na Číňanov s mobilnými telefónmi. Čínsky hlavný internetový poskytovateľ sa rozhodol poskytovať k svojim službám aj rýchly a zabezpečený internetový prehliadač, a tak vznikol Kong Zhong Opera 2.0. Ide o mobilný prehliadač, založený na platforme Opera Mini 4, poskytovaný úplne zadarmo miliónom čínskych mobilných používateľov. Má vstavanú podporu služieb China Mobile cmnet (webu) a cmwap (wapu). Tieto služby sú priamo prepojené s mesačnými tarifami za GPRS v China Mobile. Dve spoločnosti dúfajú, že pomocou tohto nového prehliadača prilákajú ešte viac používateľov na portály Kong.net a Kong.cn.

V prvej polovici budúceho roku sa navyše Opera Software chystá vydať nielen svoju najnovšiu desktopovú verziu prehliadača (Opera 9.5 je momentálne v beta fáze vývoja a finálna verzia vyjde možno už v januári), ale aj Opera Mobile 9, najnovšiu verziu mobilnej mutácie Opery pre operačný systém Windows Mobile. Má obsahovať „deviatkové“ vlastnosti, ako napríklad miniaplikácie Widgets, nadhľadový mód a inteligentné zoomovanie, ako aj pokročilú funkcionalitu s AJAX a inými vlastnosťami Web 2.0. Istý globálny výrobca mobilných telefónov začne na svoje prístroje tento prehliadač dokonca predinštalovávať. Okrem toho bude Opera Mobile 9 prítomná aj na platforme UIQ (používanej na telefónoch Sony Ericsson, Motorola, BenQ a Arima).

Nesmieme však zabudnúť ani na najmenšieho zástupcu produktového radu prehliadača Opera: Operu Mini. Na stránke Tech.co.uk postavili proti sebe prehliadač Safari na iPhone a prehliadač Opera Mini na Nokia N95. Kým pri použití iného prehliadača ako Opera Mini mala N95 približne rovnaký výkon a rýchlosť načítavania stránok ako iPhone, s Operou Mini bol telefón od Nokie skutočne o triedu rýchlejší než iPhone. Najmenšia Opera môže za to zrejme okrem technickej dokonalosti ďakovať aj načítavaniu predoptimalizovaných stránok priamo zo serverov spoločnosti Opera.

Frontálny útok na prehliadač Microsoftu
To najlepšie na záver. Akoby to všetko nestačilo, Opera chce v roku 2008 skutočne vystúpiť do popredia. Na to, aby tak spravila, zaútočila na svojho najväčšieho komerčného rivala – Microsoft. Doteraz prehliadač Opera útočil na prehliadač Microsoftu len ako nejaký zbojník alebo partizán: zo zálohy, obchvatmi a získavaním rôznych výhod, využívajúc rôzne svoje vlastnosti, ako rýchlosť, ovládateľnosť či špeciálne funkcie. Po novom však nórska spoločnosť Opera ohlásila čelnú ofenzívu na hlavnom fronte a podáva Európskej komisii sťažnosť na Microsoft za viazanie produktu Windows Internet Explorer s operačnými systémami Windows.

Opera Software chce, aby Európska komisia nakázala Microsoftu urobiť výrazné zmeny v jeho internetovom prehliadači. Používatelia internetu by mali mať podľa spoločnosti možnosť skutočnej voľby, keď ide o prístup k internetu a jeho využívanie. Zároveň by vývojári internetových stránok nemali byť nútení obmedzovať svoju kreativitu prehliadačom Microsoftu, pokiaľ chcú využívať otvorené štandardy. To sa deje v súčasnosti, keďže Internet Explorer, ktorý aj naďalej zaberá okolo 80 percent na trhu internetových prehliadačov, obsahuje chyby a obmedzenia (najmä v XHTML, CSS a DOM), ktoré tvorcov webových stránok nútia odkláňať sa od štandardných riešení a obchádzať chyby prehliadača neštandardnými spôsobmi.

Podaním sťažnosti proti Microsoftu sa ešte viac prehlbuje nepriateľstvo medzi dvoma spoločnosťami, jednou európskou, druhou americkou. To, že Microsoft sa k Opere správa ako „veľmi neposlušný chlapec“, je zrejmé aj z poslednej roztržky, ktorá sa vyskytla na technickej úrovni, pri vývoji nasledujúcej verzie JavaScriptu. Viacero spoločností, medzi nimi napríklad Opera alebo Mozilla, totiž už dlhšie zlepšujú ECMAScript pomocou otvoreného procesu, kde si môže každý povedať svoj názor. Microsoft sa však namiesto toho rozhodol ovplyvňovať tento proces PR kampaňami, zdržovaním a inými taktikami podkopávania. Firma má totiž viac záujem na zmene internetu smerom k Silverlightu a Windows Presentation Foundation (.NET Framework 3.0) namiesto toho, aby sa web posúval smerom k novej verzii JavaScriptu (ECMAScript 4), pretože podľa tvrdení zástupcov firmy „web by sa nemal tak veľmi zmeniť“.

„Darček pod stromček“, ktorý si Microsoft zapamätá
Vráťme sa však k súčasnému dianiu. Podľa spoločnosti Opera Microsoft posledných 11 rokov zneužíval svoje dominantné postavenie na trhu, obmedzoval voľbu spotrebiteľov a vytváral prekážky pri inovácii webu. Tým, že svoj internetový prehliadač zaintegrovala do operačných systémov Windows, firma prinútila vývojárov vybrať si proprietárne technológie pred otvorenými webovými štandardmi. Opera Software teraz chce, aby Microsoft prestal svoj prehliadač viazať s Windows a/alebo aby jeho operačné systémy mali na ploche predinštalované aj iné prehliadače. Zároveň chce, aby Microsoft dodržiaval základné a otvorené webové štandardy, čím bude splnená základná požiadavka na vzájomnú kompatibilitu (presnejšie interoperabilitu) prehliadačov. Opera Software nadväzuje svojím podaním na predchádzajúce rozhodnutia Európskej komisie ohľadom problémov Microsoftu s dominantným postavením na trhu v EÚ. Teraz už má vec v rukách Európska komisia; ako celý spor dopadne, o tom už rozhodne ona. Čo si o celej veci myslí Hakon Wium Lie, hlavný technologický vedúci v Opera Software.








Fyzikom sa podarilo vykonať prvý kvantový výpočet

21.12.2007 veda & technika, , Branislav Madoš
Profesorovi Andrew Whiteovi z Centre for Quantum Computer Technology na University of Queensland v Austrálii spolu s kolegami z University of Toronto v Kanade sa ako súčasti medzinárodného tímu vôbec po prvýkrát v histórii podarilo vykonať kvantový výpočet, čo sa pokladá za významný krok smerom k vybudovaniu prvého kvantového počítača.

Pomocou manipulovania kvantovomechanicky spriahnutých fotónov – častíc svetla – sa podarilo vykonať výpočet rozkladu čísla 15 na prvočísla. Prvočísla sú deliteľné bez zvyšku iba jednotkou a sebou, rozklad čísla 15 na prvočísla teda dáva výsledok 3 a 5. Pri výpočtoch rozkladu malých čísel je výpočet jednoduchý, s tým, ako sa zväčšuje rozkladané číslo, výpočet sa stáva komplikovaným, a to aj pre klasické počítačové systémy. Táto obťažnosť výpočtu sa využíva napríklad pri šifrovaní, kde je ňou zabezpečené, že prelamovanie šifry bude nemožné alebo bude trvať tak dlho, že stratí praktický význam. Využitie kvantového počítača by mohlo pomôcť pri rýchlych výpočtoch rozkladov na prvočísla, čo by umožnilo rýchlejšie prelamovanie šifier, a to aj v prípadoch, keď využitie klasických počítačov už nie je zmysluplné.

Na výpočet boli v pokusoch použité 4 fotóny, ktoré boli vyslané pomocou lasera do lineárneho optického obvodu. Každý z nich predstavoval jeden kvantový bit qubit. Výhodou kvantových bitov pri výpočtoch je, že sa nenachádzajú iba v stave logickej 0 alebo 1, ale v obidvoch stavoch súčasne. Štyri qubity sa tak nachádzajú vo všetkých 16 kombináciách naraz, čo umožňuje výpočty značne urýchliť.




Dočkáme sa 50-gigahertzových procesorov?

21.12.2007 09:39, technológie,  



Japonská spoločnosť Unisantis, založená v roku 2004, oznámila zmluvu o spoločnom dvojročnom výskume so singapurským Inštitútom mikroelektroniky (IME). Obe inštitúcie majú pracovať spoločne na novom type tranzistora (SGT). Zástupca spoločnosti Fujio Masuoka, ktorý to vyhlásil, je podľa ArsTechnica.com veľmi vážený v oblasti vývoja polovodičových súčiastok, najmä pamätí. Vieme si tieto „trojrozmerné“ tranzistory (všetky tranzistory sú na nanoúrovni trojrozmerné) predstaviť aj pri práci v pamäti počítača. V pamäťových zariadeniach by nie veľmi široké SGT s bázou, kolektorom a emitorom, naskladanými vertikálne na seba (namiesto horizontálneho rozloženia), mohli tvoriť rýchle pamäťové články s vysokou hustotou.

Unisantis však chce tieto tranzistory presadiť aj v oblasti mimo pamäťových zariadení. Spoločnosť vyhlasuje toto miniatúrne zariadenie za nasledovníka štandardného tranzistora s planárnym dizajnom. Programátori dnes musia pre vyšší počet jadier procesorov začať pracovať s paralelizáciou algoritmov, keďže tento štandardný dizajn už končí s dychom a nedovoľuje viac urýchľovať bežné procesory pomocou zvyšovania taktovacej frekvencie.

Ten, komu sa máli 50 GHz, možno sa poteší, že už v roku 2006 boli vyvinuté prvé mikročipy s desaťkrát vyššou taktovacou frekvenciou, s hodnotou 500 GHz. O kryogenicky chladenom mikročipe s technológiou SiGe od IBM a Georgia Institute of Technology sme písali v predošlom článku. Neskôr sa frekvenciu podobného procesora z iného materiálu podarilo na University of Illinois dokonca zvýšiť. Pri izbovej teplote 25 stupňov Celzia bol tento tranzistor schopný pracovať na frekvencii 765 GHz, pri schladení na -55 °C dosahoval rekordnú frekvenciu 845 GHz.








Najmenšie PC od VIA si zostavíte sami

21.12.2007 06:46, hardvér,  
Kontextové odkazy ETARGETPridať inzerát

Spoločnosť VIA technologies pred vyše pol rokom predstavila svoju najmenšiu základnú dosku formátu Pico-ITX s názvom VIA EPIA PX. Už v nedávnom článku, kde sme o nej bližšie písali, sme predpovedali, že čoskoro sa objavia počítače veľkosti štandardnej disketovej mechaniky pre PC. Hoci na takéto mikro-PC si zrejme ešte chvíľku počkáme, o tom, že už od neho nie sme príliš ďaleko, svedčí aj fakt, že práve VIA teraz vydala stavebnú súpravu ARTiGO Pico-ITX Builder Kit A1000. Pomocou nej si možno postaviť za pomerne prijateľnú cenu v podstate najmenšie PC na svete, ktoré sa zmestí do väčšieho vrecka, malého plecniaka alebo akejkoľvek inej tašky.

Čaro súpravy ARTiGO spočíva práve v možnosti vlastného doplnenia a skompletizovania celého mini-PC. Súprava obsahuje len základnú dosku s integrovaným procesorom a špeciálnu malú PC skrinku veľkosti 5,25" CD-ROM mechaniky. Neobsahuje 2,5" pevný disk a pamäťový modul DDR2 SODIMM, ktorý si používateľ môže zvoliť podľa ľubovôle a do súpravy zamontovať. VIA sa tak snaží nadviazať na úspech bežných stolových PC, ktoré dokázali všetku svoju konkurenciu prekonať práve vďaka svojej modulárnosti a jednoduchej vymeniteľnosti všetkých svojich komponentov. Ďalším čarom takejto súpravy je prijateľná cena, ktorá by sa nemala vyšplhať nad 400 dolárov (300 dolárov za súpravu, 75 za pevný disk a 25 za 1 GB RAM, v prepočte je to okolo 9000 Sk). Súprava je tak vhodná pre počítačových nadšencov, ktorí si PC vedia poskladať sami, alebo pre malých systémových integrátorov poskytujúcich zaujímavé riešenia svojim zákazníkom do domácnosti.

Pracovná frekvencia procesora tohto PC (VIA C7) je 1 GHz. Pracuje na miniatúrnej základnej doske podporujúcej maximálne 1 GB pamäte DDR2 pre notebooky. Doska má integrovanú čipovú súpravu s grafickým mikročipom, radičom IDE, podporou 4× USB, zvukovým mikročipom HD-Audio a prípojkou do LAN. Rozmery počítača sú 15 × 11 × 4,5 cm, hmotnosť priemerne okolo 520 gramov. K počítaču treba pripojiť myš USB, klávesnicu a nejaký monitor. PC podporuje operačné systémy Linux a Windows XP, s podporou Windows Vista sa, samozrejme, nepočíta ani do budúcnosti. Ďalšie systémy, ktoré PC ARTiGO podporuje, sú WinCE a Windows XP Embedded. Ako jednoducho sa toto PC skladá, to si môžete pozrieť v nasledujúcej videoukážke:





Komponenty, z ktorých sa dá zostaviť jedno z najmenších PC na svete
Takéto mini-PC na stole alebo v izbe koncového spotrebiteľa prakticky nezaberá miesto; je preto ideálnym pracovným nástrojom pre množstvo ľudí, ktorí nepotrebujú na svoju bežnú prácu silné PC v podobe veľkej mašiny hučiacej niekde pod stolom. ARTiGO bohato postačí napríklad aj starším ľuďom na prehliadanie internetu, prácu s e-mailom alebo občasné editovanie textu, prípadne na prehrávanie piesní a filmov DivX. Takéto PC využijú všetci, ktorým zostal zo starého PC nejaký objemný CRT monitor – koľko miesta zaberie takýto monitor na stole, toľko ho ušetrí PC nenáročné na priestor. Má význam aj vtedy, keď spotrebiteľovi zvýšia staršie komponenty po zlepšení svojho notebooku napríklad o jednotku flash SSD s rozhraním ATA či lepšiu pamäť. Pamäťový modul DDR2 SODIMM s dostatočnou frekvenciou alebo 2,5-palcový pevný disk by sa mali dať bez problémov využiť v novom mini-PC.

Možností na využitie takéhoto malého PC je skutočne ohromne veľa, stačí len začať fantazírovať. Pokiaľ by sme napríklad zobrali myšlienku mini-PC od VIA, vymenili 2,5-palcový pevný disk za 1,8-palcový alebo za Flash SSD, odstránili ventilátor procesora a vyviedli jeho chladenie na kryt PC a nakoniec by sme príslušne obmenili veľkosť skrinky, dostali by sme PC do vrecka s veľkosťou skutočne len o málo väčšou, než je disketová mechanika (stačí sa pozrieť na rozmery základnej dosky).

ARTiGO, mimochodom, nie je jediný takýto miniprodukt na trhu, stačí si dobre pozrieť produkty napríklad na britskej stránke http://www.mini-itx.com/store/.

Súprava na stavbu Mini-PC od spoločnosti VIA bude v priebehu niekoľkých dní dostupná na zakúpenie na tej istej stránke alebo za cenu 189 britských libier bez DPH aj na stránke http://linitx.com/viewproduct.php?prodid=11905.

Zostáva nám len dúfať, že trh s podobnými minizariadeniami sa rozbehne naplno a nakoniec sa budú predávať s cenou zodpovedajúcou práve nižšiemu výkonu, ktorý môžu oproti bežným PC poskytnúť.









AROS je už 64-bitový; ďalší vývoj na obzore

6.12.2007  
Kontextové odkazy ETARGETPridať inzerát


Práca na AROS sa začala v roku 1995 s myšlienkou open source operačného systému, ktorý by umožnil natívne spúšťať amigovské aplikácie v známom zaužívanom prostredí. Celý OS vybudovali nadšení amigisti na open source základe, prakticky s rovnakou filozofiou prostredia a stavby (knižnice, Intuition, Workbench), s akou boli postavené pôvodné verzie Amiga OS (1.3, 2.x, 3.x). Ako zapadá AROS do vývoja ostatných systémov Amiga, to môžete vidieť na priloženom obrázku.

S Amiga OS 3.1 je AROS kompatibilný na úrovni API, pričom však môže byť preportovaný na množstvo hardvérových architektúr, napr. x86, PowerPC, Alpha, Sparc, HPPA a iné. Binárne kompatibilný s Amiga OS je len na amigách; na inom hardvéri treba programy prekompilovať; 68k aplikácie dokáže AROS spúšťať pomocou emulátora (UAE). Hoci je AROS v pokročilom stave vývoja, ešte stále má veľmi nestabilné základné systémové knižnice a iné nástroje základného prostredia s názvom Wanderer. Aby sa o tom zvedavec presvedčil, stačí sa pozrieť na zložitý systém inštalácie alebo iný opis práce so systémom. Systém nemá ani len natívny kompilátor; aby programátor mohol svoj program pre AROS skompilovať, musí použiť Linux alebo FreeBSD.

Dnešná správa je však najmä o tom, aký veľký krok sa podaril vývojárom tohto operačného systému, nie o tom, aký nestabilný môže niekedy byť. Michael Schulz vytvoril natívne 64-bitovú verziu AROS64 s čiastočnou podporou MMU. V októbri tohto roku ešte stále prebiehala práca na Zune a Wanderer, dvoch kľúčových aplikáciách prostredia AROS-u. Následne sa testovali ďalšie aplikácie, ktoré v 64-bitovej verzii ešte neboli opravované. Koncom novembra vyšla druhá beta verzia 64-bitového systému. Má ešte stále obmedzenú pamäť na 4 GB; na to, aby toto obmedzenie bolo odstránené, treba ešte popracovať s MMU. Kernel je v pamäti čiastočne chránený pred možným zápisom chybnými aplikáciami. Samozrejme, aby AROS64 mohol používateľ využiť, musí mať v počítači 64-bitový procesor x86, ako napríklad AMD Athlon 64 alebo Intel Core 2.

obrazok

Plocha AROS Wanderer s ikonami zložiek a súborov. Wanderer bol pôvodne stavaný okolo metafory dielne s pracovným stolom (=workbench), ktorý má zásuvky (adresáre) a v nich nástroje (tools), úžitkové predmety (utilities) a gadgety (drobné technické hračky). Nové ikony sa od tejto filozofie trošku odchyľujú.
Ďalšie novinky sú dve nové distribúcie operačného systému AROS: VmwAROS a Velocity. VmwAROS je predinštalované a predkonfigurované prostredie AROS pre VMware, kompatibilné pre windowsovú a linuxovú verziu VMware Player, Server a Workstation. Momentálne sa tiež nachádza vo fáze beta a je určené pre všetkých, čo sa neodvážia použiť AROS priamo na obnaženom hardvéri. Velocity je distribúcia, ktorá je tiež vo fáze beta (vyzerá to tak, že nič z AROS-u sa za túto vývojovú fázu priďaleko nedostalo).

AROS je na dobrej ceste; každý mesiac vznikajú nové knižnice alebo sú upravované staršie tak, aby boli výkonnejšie. Tento operačný systém od roku 1995 prešiel dlhú cestu. Nové buildy pribúdajú teraz každých niekoľko dní. Je teda zrejme len otázka času, kedy sa tento malý (i386-pc-boot-iso=26MiB) a rýchly operačný systém začne vyrovnávať s konkurenciou.

obrazok

Pekný inštalátor do AROS-u pribudol len nedávno








Prichádzajú 10-gigabitové siete a komponenty?

Kontextové odkazy ETARGETPridať inzerát

Hoci má dnes každé nové PC gigabitovú prípojku do siete LAN (eternet), existuje viacero firiem, ktorá začínajú čoraz výraznejšie presadzovať 10-gigabitovú infraštruktúru (10 GbE). Snaha rôznych spoločností, medzi ktoré patrí napríklad aj kalifornská spoločnosť Fulcrum Microsystems, založená výskumníkmi z inštitútu Caltech, možno túto technológiu sprístupní na bežné použitie už o rok či dva.

10 GbE zariadenia boli ešte v nedávnej minulosti príliš drahé; karta NIC či switch vychádzali na približne 2000 až 3000 dolárov na jeden port. Dnes už však najmä datacentrá (kde sa prechod na rýchlejšiu prenosovú technológiu vždy začína), majú možnosť prístupu k lacnejším zariadeniam, ktoré ponúkajú bezprecedentnú rýchlosť a vynikajúcej hodnoty latencie. Produktovú líniu FM4000 od spoločnosti Fulcrum Microsystems tvoria 10 GbE switche; hlavným v nej je 24-portový switch FM4224, ostatné zariadenia ponúkajú menej portov alebo kombináciu portov 10 GbE a GbE. Cena zariadení je od 400 dolárov za port. Možno najväčšia devíza týchto zariadení je nízka latencia, ktorú dosahujú. Tá je pri použití štandardných 10 GbE adaptérov takmer na úrovni InfiniBand, prenosovej technológie používanej v klastroch a superpočítačoch.

Pri súčasnej ponuke konkurencie má technológia od Fulcrum Microsystems výrazne navrch. Tá však určite nezaspí a čoskoro príde s rýchlymi a cenovo dostupnými alternatívami. Sieťové komponenty podporujúce 10 GbE budú zrejme môcť pracovať pri menších vzdialenostiach s bežnými káblami a prípojkami RJ-45, ktoré sa bežne používajú aj v súčasnosti. Pokiaľ nastane výraznejší cenový posun v oblasti 10 GbE switchov, ostáva nám len dúfať, že veľký výrobca, ako napr. Intel, začne vyrábať rýchle a cenovo dostupné 10 GbE adaptéry PCI-e pre PC, čo zabezpečí masívne rozšírenie tejto technológie. V súčasnosti 10 GbE adaptéry stoja 1000 a viac dolárov, nehovoriac o 10 GbE adaptéroch spoločnosti Intel, ktoré sú ešte drahšie. To, že táto technológia má šancu klesnúť s cenou, je zrejmé i z toho, že jej priamo konkuruje technológia InfiniBand, ktorá má oproti GbE všestrannejšie využitie, no je evidentne menej štandardná (na GbE sa dá pozerať ako na „štandardné“, ďalšie rozšírenie súčasnej technológie eternetu).

Ťažko predstaviteľná rýchlosť
Aj pre technicky zameraného človeka je pri rýchlosti súčasných sietí pomerne obťažné si vôbec predstaviť, akú rýchlosť by takáto infraštruktúra prinášala. 10 GbE prípojka by bola teoreticky viac než trikrát rýchlejšia, než je v súčasnosti rýchlosť čítania z pevného disku SATA s prenosovou rýchlosťou 3 Gbit/s, resp. 300 MB/s (nesprávne označovanou ako „SATA 2“). Pomocou takejto infraštruktúry napríklad už možno zostaviť systémy s Remote Direct Memory Access (RDMA, priamy prístup do pamäte vzdialeného počítača bez nutnosti zaťaženia OS). Čisto teoreticky by sa jedno CD takouto sieťou dalo preniesť za menej než sekundu; prenesenie jedného DVD by trvalo 4 sekundy (skutočná rýchlosť takejto LAN by však zrejme bola až približne o polovicu nižšia, takže by to vychádzalo približne na 2 s na CD a okolo 8 s na DVD). Rýchlosť takejto infraštruktúry v súčasnosti prekonáva už len optická infraštruktúra.

Na bežné použitie zariadení GbE ostáva len vyriešiť ďalšie dve hrdlá výkonu takejto futuristickej siete: zápis na pevný disk a systémovú pamäť počítača. Nemá totiž zmysel prenášať napríklad film cez 10 GbE switch/adaptér s teoretickou prenosovou rýchlosťou 1100 MiB/s, keď teoretické rýchlosti prenosu z pevného disku SATA 3.0 Gbit/s dosahujú 300 MiB/s (v skutočnosti to je však oveľa menej). Má to však, samozrejme, význam, ak pracujeme s dátami v RAM disku, resp. iným spôsobom nezahŕňajúcim „pomalé“ úložné jednotky.

Hrdlo pevného disku pri takejto infraštruktúre sa už v súčasnosti dá riešiť pomocou viacerých diskov zostavených do konfigurácie RAID. V budúcnosti by ho azda mohli odstrániť hybridné disky alebo priamo jednotky flash SSD, o ktorých rýchlosti sme, mimochodom, písali v nedávnom článku o rozhraní ONFI. Ďalším hrdlom by sa stala systémová pamäť počítača, ktorá je v súčasnosti našťastie veľmi lacná a rýchla. Je totiž potrebná ako zásobník, kde sa držia dáta, kým sú zapísané na pevný disk. Posledným, menej výrazným hrdlom je procesor počítača. Dnes už však prakticky nie je s výkonom procesora nijaký problém, keďže štandardom sa onedlho stanú štvorjadrové CPU, ktorých „nadbytočné“ jadrá sa dokážu postarať o záplavu dát GbE adaptéra. Znamená to, že v priebehu niekoľkých rokov sa začnú objavovať 10 GbE prípojky na všetkých základných doskách, tak ako sa to stalo s prípojkami GbE? Zatiaľ ťažko povedať, dúfajme. Uvidíme.







Zvuk zaznamenajú na papier

 
Začínajúca hawaiská spoločnosť s nie príliš originálnym ale výstižným názvom Labels That Talk, predstavila zaujímavé softvérové vybavenie umožňujúce používateľovi záznam zvuku na pásik papiera s využitím tlače čiarového kódu s vysokou hustotou záznamu dát.

Vytlačený zvukový záznam je možné čítať pomocou lacných ručných skenerov alebo mobilných telefónov s funkciou skenovania. Softvér následne z takto získaných dát vygeneruje a prehrá zvuk. Prúžok papiera na obrázku nesie 8 kb dát, čo stačí na záznam 10 sekundovej hlasovej správy. Spoločnosť sa v súčasnosti snaží zvýšiť kapacitu na dvojnásobok. Využitie svojho produktu vidí napríklad pri tlači fotografií, ku ktorým možno pripojiť krátky zvukový záznam, alebo vo farmaceutickom priemysle a nemocniciach, kde bude možné zvukové záznamy vytlačiť na etikety fľaštičiek s liekmi a pod. Podobné experimenty so zvukom zaznamenaným v čiarovom kóde už boli niektorými firmami podniknuté s tým, že zvukový záznam bol predpripravený dodávateľom. Labels That Talk sa špecializuje na dodávku softvéru používateľom a výrobcom tlačiarní.